|
Workoholicus |
Stránka: 1/1
|
|
|
Charakteristika
homo workoholicusa:
Manažér a nielen on v stredných rokoch chcel byť najzodpovednejší, najrýchlejší, najpružnejší...
V snahe dosiahnuť to, neraz pracoval až do úplného vyčerpania.
Po čase začal trpieť nespavosťou, úzkosťami, strachom, no nebral do úvahy varovné signály svojho tela, až jeho vyčerpaný organizmus skolaboval. Premohol ho syndróm totálnej únavy.
Dobroslava Medvecová, spolupracovníčka HN
| |
| |
Manažér v stredných
rokoch |
|
Od závislosti na svojej
droge k druhej - workoholic |
|
| |
V súčasnosti žije takto hekticky mnoho
ľudí. Sú natoľko zaneprázdnení, že pracujú bez časovej
rezervy na oddych, dovolenku, priateľov, rodinu.
Čo ich núti podávať maximálne výkony, pracovať za
troch, a aj vo vzácnych chvíľach oddychu myslieť iba
na prácu, ktorú povýšili nad iné hodnoty?
|
|
Najčastejšia chyba ktorej
sa závislí dopúšťajú. Hneď po liečbe ak nie skôr
sa vrhajú do práce. V snahe v čo najkratšom čase
vyriešiť ekonomickú situáciu pracujú až do vyčerpania.
Práca im nahrádza čas predtým strávený v krčmách
.... Je to najlepšia cesta k návratu k svojej droge. Naďalej
tak ako počas pitia nie je zabezpečený oddych,
pravidelná strava......, Stačí nepatrný nezdar pri
honbe za peniazmi a sú späť. dv
|
|
Práca ako závislosť |
Frontálny útok na
zdravie |
"Takto možno charakterizovať človeka
závislého od práce - workoholika," vraví
psychiatrička a psychoterapeutka .MUDr. Jana Vránová.
V dennom psychiatrickom stacionári v Bratislave, kde pôsobí,
naučila už mnoho prepracovaných manažérov, podnikateľov,
ale aj obyčajných ľudí vnímať a počúvať varovné
signály tela i duše a pomohla im vrátiť sa k zdravému
životnému štýlu.
"Je to závislosť podobná závislosti od počítačových
hier, alkoholu, cigariet... Workoholik chce dosiahnuť čo
najlepšie výsledky a práca je v jeho hodnotovom rebríčku
na prvom mieste.
Ostatné schopnosti, vlastnosti, hodnoty, vrátane
zdravia a medziľudských vzťahov, majú podradnejšiu
pozíciu. Keďže ide o podvedomý mechanizmus, neraz si
to ani nepripúšťa a neuvedomuje."
Podľa psychiatričky, ľudia tohto typu sa usilujú
vytvoriť o sebe pozitívny obraz, ktorý ich ženie k
tomu, aby boli lepší, dokonalejší, krajší...
Neuvedomujú si však, že podoba je v mnohom odlišná
od toho, akí v podstate sú. V ich podvedomí sa tak
vytvára obrovský tlak na ich základné, geneticky dané
schopnosti. Chcú ich modelovať, prerábať, kladú na
seba neprimerané nároky a očakávania. Vnútorný
konflikt môže súvisieť napríklad aj so záplavou nových
informácií, úloh, organizačných zmien, obáv o
postavenie v práci či spoločenskom rebríčku... Ak
tlak a vnútorný rozpor trvá pridlho, človek ho nerešpektuje,
nepripustí si, že na niektoré veci nemá schopnosti,
telo a psychika sa začnú brániť. Najprv sa objavia
prvé nenápadné príznaky, ktoré napokon vedú k totálnej
fyzickej a psychickej vyčerpanosti.
|
"Ako prvé sa prihlásia
pocity napätia, človek nie je schopný uvoľniť sa,
vypnúť, oddýchnuť si, ba ani sa vyspať. Pribudnú aj
rôzne podoby strachu a úzkosti, pocity sklamania, čo
prináša nervozitu, rozladenie, depresie, ktoré vedú k
poruchám trávenia, kolísavému krvnému tlaku, kožným
prejavom, k poklesu obranyschopnosti organizmu..., "
zdôrazňuje MUDr. Vránová. Pripomenula, že tieto signály
sa objavujú pomaly, postupne, spočiatku v malej
intenzite a človek je schopný ich postrehnúť. Neraz
ich však potláča, a tak dochádza k ešte väčšiemu
preťaženiu organizmu a psychiky. No už vtedy by sa mal
zastaviť, zamyslieť sa nad zmenou životného
stereotypu a hľadať pomoc. Ak tak neurobí, prekročí
hranicu svojich telesných a psychických možností, môžu
sa objaviť reaktívne neurotické stavy aj telesné
ochorenie: žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak,
poruchy vylučovania..., dokonca môže skolabovať.
Zo svojej praxe psychiatri vedia, že ľudia, ktorí čosi
dlhodobo nezvládajú, neraz užívajú rozličné
povzbudzujúce alebo utišujúce prostriedky či alkohol.
Tie síce krátkodobo zaberú, ale neriešia podstatu
problémov, len jeho príznaky potláčajú. Workoholici
nedbajú na upozornenia priateľov a blízkych, reagujú
podráždene, ba až sarkasticky, opovrhujú tými, čo
sa dokážu uvoľniť a relaxovať... Odmietajú aj
varovné signály svojho tela, hľadajú ľahké a rýchle
spôsoby, ako sa nepríjemných a varovných signálov
zbaviť. Mechanizmus prepracovanosti pokračuje v bludnom
kruhu ďalej a k závislosti od práce môže pribudnúť
aj vypestovaná závislosť od liekov či alkoholu. |
| |
|
|
|
|
| |
Relax a oddych ako prvá pomoc |
|
Desatoro pre
workoholikov: |
|
| |
Ak sa nezistí príčina únavy a vyčerpania v nejakom
telesnom ochorení, pacient je medicínsky zdravý. Mal
by sa teda pokúsiť odstrániť zo svojho života všetko,
čo mu škodí a, naopak, zabudovať doň činnosti vedúce
k aktívnej aj pasívnej regenerácii síl.
Relaxovať a oddychovať je akási prvá pomoc, ktorá
doplní vyčerpané rezervy organizmu. Pasívny odpočinok
však treba doplniť aktívnou formu oddychu, napríklad
kultúrnym vyžitím, športom, pobytom v prírode... Po
relaxe sa u mnohých spomínané symptómy stratia. V opačnom
prípade treba vyhľadať psychológa, psychiatra,
psychoterapeuta... Existujú mnohé cielené techniky a
spôsoby, ako aktívne či pasívne odpočívať i pomoc
v podobe liekov. Cieľom individuálnej i skupinovej
terapie je, aby si pacient uvedomil svoj problém a hľadal
príčiny nezdravého životného stereotypu. Ak sa mu to
podarí, naučí sa robiť posuny vo svojom hodnotovom
rebríčku, pochopí mnohé súvislosti, naučí sa
regenerovať, tráviť voľný čas, komunikovať s ľuďmi,
pretože ľudia, ktorí veľa pracujú a majú na seba
vysoké nároky, majú problém v komunikácii s ostatnými
ľuďmi. "Väčšine ľudí postihnutých totálnou
únavou vieme pomôcť, ale minimálne polovica úspechu
liečby je motivácia," zdôraznila MUDr. Vránová.
Pacient musí byť vnútorne rozhodnutý svoj problém
vyriešiť. Ťažko môžeme pomôcť tomu, kto si myslí,
že len lekár je zodpovedný za odstránenie jeho ťažkostí.
Dospelý svojprávny človek musí sám niesť
zodpovednosť za svoje zdravie. Nik za neho nemôže
zmeniť jeho spôsob života, chybné správanie, myšlienkové
stereotypy. Musí sa vnútorne rozhodnúť urobiť niečo
pre seba. Ak to s pomocou odborníkov pochopí, problémov
sa zbaví a môže začať normálne žiť. Žiaľ, mnohí
sa ostýchajú navštíviť psychiatra či psychológa.
Často nechápu, že aj psychiater sa stará o zdravie
pacienta, aj keď primárne lieči jeho dušu. |
|
1. Nijaká úloha nie je dôležitejšia než zdravie.
2. Denne si nájsť čas na oddych, šport, záľuby.
3. Počas pracovného dňa si urobiť relaxačnú
prestávku.
4. Myslieť pozitívne, reálne zvažovať svoje
možnosti.
5. Čo najviac sa smiať a komunikovať s inými ľuďmi.
6. Všímať si, čo sa deje okolo.
7. Vedome upevňovať svoju sebaistotu.
8. Usilovať sa o vnútornú rovnováhu.
9. Nechávať pracovné problémy pred dverami bytu.
10. Byť tolerantný a akceptovať odlišnosť iných.Prvá
pomoc:
- doplňte vyčerpané rezervy
organizmu - čo najviac polihujte, spite, doslova
leňošte,
- k pasívnemu odpočinku pridajte aktívnu formu
regenerácie - choďte do spoločnosti, na kultúrne
podujatia, športujte, chodievajte do prírody,
- ak to nepomáha, vyhľadajte pomoc psychológa,
psychiatra, psychoterapeuta,
- aktívnu či pasívnu relaxáciu ponúka joga, aerobik,
bojové umenia, relaxačná hudba, meditácie,
- podrobte sa psychoterapii, jej účinky sú overené.
|
|
| |
|
| |
|
Copyright © Klub Abstinentov Nové Zámky Všetky práva vyhradené
[ Späť ]
|